1. kapitola - Dôležitá úloha
Bella
Bella
„Ááá,“ ozvalo sa z Alicinej izby. Alice je moja mladšia sestra. Spoločne s Rosalie - mojou staršou sestrou - sme vyštartovali na chodbu. Obe sme mali zničené pohľady.
„Ty si kričala?“ opýtali sme sa naraz. Možno by to bolo v inej situácii aj vtipné, ale kto vie, či Alice náhodou nedrží nejaký náš ozbrojený nepriateľ. Chcela som už odpovedať, ale znova sa ozval krik.
„Rosalie! Bella!“ zakričala Alice.
S Rosalie sme vbehli do Alicinej izby v obrannej pozícii, ktorú nás učil náš strýko Charlie. Je to mamin pokrvný brat. Keď ju jeden tupec, ktorý zabil Esme prvé dieťatko tým, že ju premenil, bol to práve Charlie, ktorý pomohol sa z toho Esme spamätať. Esme mala dobré ovládanie a tak Charlieho premenila a stal sa upírom, ako je ona. Nechceli zabíjať ľudí. Esme pila zvieraciu krv. Čítala to niekde v knihe a tak to aj uskutočnila. Vtedy založili tajnú agentúru na ochranu ľudstva, do ktorej sme potom pribudli aj my tri a stali sme sa tak Esme dcérami. Nechcem veľmi spomínať svoju temnú minulosť, ale dúfam, že ten netvor, ktorý ma stvoril s nejakou prostitútkou, na mňa zabudol.
Keď sme vbehli do izby, nikto tam nebol. Počuli sme nejaké zvuky zo šatníku a tak som pokynula Rosalie, aby išla dopredu, že ju kryjem. Ona prikývla a išla ďalej. Obe sme boli prikované na stene - každáz jednej strany dverí. Už-už sme sa tam chystali vpadnúť, keď však zo šatníka vyletelo sivé tričko.
Pozreli sme sa s Rosalie na seba a potom sme vpadli do šatníku. Alice mala hlavu v jednej škatuli a vyhadzovala tričká, ktoré lietali po celom šatníku. Až teraz som si všimla, že šatník je celý hore nohami. S Rosalie sme stáli na kope šiat a pred nami bola kopa topánok.- A to doslovne.
„Nestojte tam tak a pomôžte mi,“ povedala Alice, ale od škatule nezdvihla hlavu. Sme síce poloupírky, ale napríklad takú džínsovú látku od semišovej rozoznáme čuchom, alebo ak niekto ide tak sluchom. Naša pozícia povolila a my sme len vyjavene pozerali na našu mladšiu sestričku. Alice sa neprestávala hrabať v škatuliach.
„Alice, čo to tu, prosím ťa, robíš?“ opýtala som sa sestry nechápavo. Al si povzdychla a otočila sa na nás. „Bella,“ oslovila ma a pomalým krokom prešla ku mne. V ruke držala biely sveter.
„Musíte mi pomôcť. Dnes mám rande s Dianom a zajtra je tá babská jazda. Nemám si čo obliecť.“
Rosalie sa po niečo natiahla, zdvihla čiernu čipkovanú bielizeň a obzerala si ju. Potom sa s kyslou tvárou pozrela na Alice „Alice, mala si to už niekedy na sebe?“ opýtala sa jej. Alice urobila pár krokov k Rosalie a vytrhla jej bielizeň z ruky.
„Nemala som ju na sebe,“ odvetila a šla smerom k skrini, ale otočila sa na Rosalie s úsmevom.
„Ale nikdy nevieš, kedy sa ti to môže hodiť.“
Tak toto som nechápala. „Alice, pokiaľ viem, Dian sa ti nepáči. A k tomu, čo to má znamenať ten neporiadok?“ Ukázala som na tu spúšť okolo.
„Máš pravdu. Dian sa mi nepáči, ale trochu sa s ním pohrať nezaškodí,“ mrkla na mňa.
S Rosalie sme sa nechápavo pozerali na Alice a obe sme premáhali otvorenie pusy. Ako prvá sa spamätala Rosalie a opýtala sa otázku, ktorá trápila aj mňa. „Alice, zahrať? Veď ty taká nie si.“
„S tým súhlasím. My s Rosalie sa s chlapcami hoci zahrávame, ale ty takú povahu nemáš,“ podotkla som, na čo Rosalie prikývla.
„Tak fajn. Hoci vás mám rada a mám nejakú tu svoju tvrdohlavosť, ale za pravdu vám dať musím. Nikdy som nechcela byť ako vy. Teda chcela, ale nie v tomto zmysle,“ hovorila jedna na druhú.
S Rosalie sme sa na ňu pozreli a silno ju objali. Konečne zatvorila ústa a tak isto nás objala. Chvíľku sme tam stáli v sesterskom objatí, keď do šatníka vošla Esme a sladko sa na nás usmiala. Robilo jej to dobre, keď videla, akú lásku k sebe chováme a to sme len nevlastné sestry.
„Ehm...“ odkašľala si, pričom nám dala znamenie, aby sme sa na ňu pozreli. „Nerada vás ruším, ale je tu Charlie, vraj má pre vás dôležitú správu, ktorú by niekto mohol odpočúvať a tak vám to radšej chcel povedať sám.“
Už bola na pol ceste zo šatníka, keď na nás zavolala cez rameno. „A mimochodom, nepôjdete spať, dokým ten neporiadok nebude uprataný." Na to sme si povzdychli a zasmiali sa. Naraz sme zišli všetky do obývačky, kde sme trávili najviac času. Charlie sedel na sedačke, Esme sedela oproti nemu a rozprávali sa.
„Ahoj, Charlie,“ pozdravili sme sa mu naraz a posadili sa vedľa neho. Naraz nás objal a dal Alice pusu do vlasov.
„Tak, ako sa máte, moje obľúbené netere?“ spýtal sa.
„Charlie, sme tvoje jediné netere,“ podotkla Rosalie a celým domom sa rozoznel náš zvonivý smiech.
„Len sa bavte, ale mne až tak do smiechu nie je,“ podotkol. Razom sme sa prestali smiať a vážne sa mu pozreli do tváre. Tak to už je niečo vážne, keďže sa Charlie Swan - večný vtipkár - nesmeje.
Charlie sa natiahol pre tablet, ktorý mal položený na stole. Zapol prezentáciu a razom sa na obrazovke ukázali dva prstene. Mali tvar kruhu a nič viac. Alice dala znechutený pohľad.
„Fuj, toto by som nedala na labu ani medveďovi, nieto si to zobrala na ruku,“ odvrkla. Mne a Rose ušlo jedno uchechtnutie, ale Charlie a Esme mali kamenný výraz, tak sme nahodili neutrálnu masku, aj keď sme sa ešte stále pochechtávali.
„Toto sú dva prstene, ktoré ukrývajú dáta. Tie dáta sú pravé, ale aj falošné. Sú to mená ľudí, ktorí boli za posledných desať rokov v programe na ochranu svedkov, ale dajú sa čítať len keď sú oba spolu.“ Obrázky sa postupne menili a my sme mlčky počúvali. Esme je vždy taká milá, odíde na lov alebo aspoň do kuchyne, aj keď všetko počuje, snaží sa to nedávať tak najavo. Tak to urobila aj teraz.
„Ale tie prstene zmizli. Sami to nezvládnete, lebo je to veľká námaha nájsť jeden a tak som dúfal, že by sme sa mohli spojiť s Carlisleom. Má podobnú agentúru ako my, ale až na to, že oni sídlia v Londýne. Nebudete pracovať len tak s niekým, ale rovno s jeho tromi synmi,“ dokončil svoje rozprávanie.
„Tak počkaj, my máme s niekým pracovať?" opýtala som sa. Charlie prikývol.
„Mne sa to nejako nezdá. Swanové nikdy s nikým nepracujú, už vôbec nie s nejakými Angličanmi,“ odvrkla Rosalie.
Vtom do obývačky vošla Esme. „Čože? Niekto by sem mal prísť?“ opýtala sa svojho brata.
Charlie sa postavil. „Áno. Bol by som rád, keby bývali tu namiesto u mňa doma alebo niekde v hoteli.“
Esme sa razom rozžiarili oči. „Kedy majú prísť? Idem im pripraviť nejaké občerstvenie.“ Esme už vstávala, no Charlie ju zastavil.
„Počkaj, Esme, prídu a o dva dni,“ povedal Charlie.
„Dobre, vyriešite si pohostenie potom. Teraz ideme na stopy. Takže jeden prsteň mal...“nechala som otázku odznieť. Presne vedel, čomyslím.
„Jasne. Jeden prsteň mal Oliver Donoven,“ na našom LCD televízore sa ukázala fotka menovaného, „stalo sa to len dnes na obed, takže telo by ešte malo byť na mieste činu,“ vysvetľoval ďalej, ale bol prerušený Alice:
„Charlie, kto to vlastne bol, že mal ten prsteň?“ opýtala sa.
Musím povedať, že Charlie nebol vo svojej koži. Neskôr sa ho na to opýtam, ale teraz nie.
„Aha, prepáčte, bol to najlepší ochrankár v mojej agentúre a zároveň môj dobrý priateľ.“
Charlie začal vzlykať. Tak už aspoň vieme, čo s ním je. Chudák Charlie. Keby sa Alice alebo Rosalie stalo niečo podobné, asi by som neprežila. Musel to byť dobrý človek, keď Charlie začal plakať.
Esme sa postavila a objala svojho brata. Podporne ho hladkala na chrbte. „To bude dobré, Charlie.“
„Esme má pravdu. Viem, že by ste mali byť odsúdení na zabíjanie ľudí, ale vy to nerobíte. Ste niečo omnoho viac. Boh vám je za to určite vďačný. Uvidíš, Charlie, Oliver je niekde tam a smeje sa na tvojich dokonalých vtipoch,“ teraz to bola Rosalie. Bola to naozaj dojemná reč.
Ja viem, že to možno pre upírov vyznie divne, ale Charlie dokáže rozosmiať aj mŕtvoly. Keď sme ho trochu upokojili, povedal nám ostatné detaily a my sme presne vedeli, čo máme ísť robiť. Keďže naši pomocníci majú prísť až o dva dni, vyriešíme ten prípad skôr a budeme mať mesiac dovolenky. Minulý rok sme boli dokonca aj na mesiaci, lebo nejaký boháč si tam urobil stanicu, z ktorej chcel vysať všetku vodu na zemi, aby ju premiestnil na Mars. Aké absurdné.
Čo sme v komikse?
Komentáre